Ak mal niekto to šťastie a mohol riadiť posledný Chevrolet Corvette Z06, rozhodne by ho ani vo sne nenapadlo sťažovať sa na nedostatok výkonu. Veď táto americká ikona posielala z vidlicového osemvalca na zadnú nápravu celých 512 koní, ktoré ešte na dvojke menili pneumatiky v jednoduchý obláčik na modro sfarbeného dymu. Vodič v takýto okamih zažíval vážne výnimočné chvíle, keď celé jeho telo zaplavil adrenalín a pokožku mal plnú husacej kože, hoci bolo vonku aj tridsať stupňov. Ibaže vždy sa nájde niekto, nejaký šialenec, ktorý chce ešte viac. Takým človekom je napríklad Karl Geiger z rovnomennej firmy GeigerCars, ktorý sa rozhodol pustiť do diela.
V zásade existujú tri hlavné spôsoby ako docieliť zvýšeného výkonu. Prvým je úprava motor-managementu, ktorý sa zbaví továrňou nastavených hraníc a posunie svoju charakteristiku o kúsok ďalej. Druhým je náročnejšia hardwarová obmena za ušľachtilejšie materiály vo vnútri motora, medzi ktoré patrí napríklad leštenie sacích a výfukových kanálov, ostré vačky alebo pokojne kovaný kľukový hriadeľ. Poslednou možnosťou je inštalácia preplňovania, a to prostredníctvom turbodúchadla alebo kompresora, ktorého ozajstnou hardcore-odnožou je buď kombinácia oboch systémov alebo rovno ich zdvojenie.
Pán Geiger sa rozhodol využiť tú poslednú zmieňovanú možnosť, pričom ale nezabudol ani na prvú a druhú, ktoré sú prakticky jej neoddeliteľnou súčasťou. Objem motora LS7 tak vďaka úpravám bloku motora a hláv valcov vzrástol zo siedmich na 7,6 litra, pribudli titánové ventily a iné vačky, silnejšie vstreky a prakticky každá druhá súčiastka, ktorá vás len napadne, sa vymenila alebo sa dočkala nejakej úpravy. Toto všetko bolo potrebné, aby sa vedľa motora usadili dve výfukové turbodúchadlá využívajúce nové potrubie so športovými katalyzátormi. Na tieto zmeny zareagoval výkon rapídnym nárastom na 890 koní pri 6.100 rpm a ani krútiaci moment sa nenechal zahanbiť, čo svojimi 944 Nm pri 4.500 otáčkach za minútu len podčiarkuje. Najvyššia rýchlosť bola nameraná 354 km/h a presné čísla zrýchlenia nikto nerieši. Jednoducho je to „sakra“ rýchle, a hneď ako sa zadné kolesá prestanú pretáčať, je akcelerácia ešte drvivejšia.
Nakoniec sa pozrime ešte na vzhľad. Ten je samozrejme podľa tradičných zvykov GeigerCars úderný a kontroverzný zároveň. Použitie kombinácie svetlozelenej s čiernou robí voz neprehliadnuteľným, ale predný nárazník spolu so žiabrami prešpikovanou kapotou a predovšetkým zadné čelo imitujúce Ferrari vyvoláva nejeden otáznik, či to bolo naozaj to najlepšie, čo mohli v GeigerCars vymyslieť. Žiabre sa dajú pochopiť, pretože majú svoje poslanie vo funkcii odvádzania tepla z motorového priestoru, ale ten zvyšok? No, preberte si to sami, pretože ako sa hovorí, proti gustu ...















