V úvode by sme sa pozreli na samotný princíp aerodynamiky vozidla. Ukážeme si, že tuning občas robia aj vývojové oddelenia automobiliek. V úvode Vám ponúkame dva obrázky na ktorých pochopíte, aký je rozdiel medzi aerodynamikou formuly, alebo otvoreného roadsteru a uzavretým závodným vozidlom, a potom si predstavte, ako by asi uvedené schémy vyzerali pre Octáviu.
|
|
Asi sa pýtate čo majú autá spoločné s nebezpečným tuningom, ale k tomu sa dostaneme. Vychádzajme z predpokladu, že tzv. aerodynamické obálky nakreslené okolo vozidiel hore, pripomínajú profil krídla. Pre tých z vás, ktorí zvládli základy fyziky si pripomenieme ako krídlo funguje. Na nábehovej hrane má vzduch určitú rýchlosť (teda rýchlosť lietadla) a za odtokovou hranou má taktiež túto rýchlosť. Zaujímavé pre nás je, čo sa deje medzitým. Vzduch na spodnej strane krídla prekonáva menšiu vzdialenosť ako vzduch na hornej (teda vypuklejšej) strane krídla. A čím je horná strana vypuklejšia, tým väčšiu vzdialenosť musí vzduch prekonať a tým má väčšiu rýchlosť. Takže vďaka Bernulliho zákona z toho vyplýva, že vyššia aerodynamická obálka generuje viac vztlaku (teda dvíha auto z cesty). To platí pri zachovaní určitých uhlov atď. Ale pre tento moment s touto zjednodušenou predstavou vystačíme. Pre predstavu ovplyvnenia vztlaku výškou a tvarom vozidla uvádzame vztlak niektorých sériových vozidiel:
- VW Beetle model 2000 – vztlak 370kg pri 190km/h
- Audi TT model 2000 – vztlak 195 kg pri 230km/h
- Porsche 911 model 2000 – vztlak 300kg pri 240km/h
…tak si zarábajú na problém.
Aby nedošlo k omylu – stále sa bavíme o karosérii a krídla nechávame bokom.
Dôležitý je taktiež sklon k vozovke. Ideálne je sklopenie prednej časti k zemi pod uhlom 2° až 5°. Tým sa vytvára pod autom podtlak. Avšak problém nastane keď spravíme tuning, teda znížime auto, sklopíme prednú časť auta, ale pri prejazdom hrboľa sa predná časť voza nadvihne skôr ako zadná časť, a v tej chvíli sa z podtlaku pod autom stane pretlak, a z pretlaku karosérie sa stane vztlak.
Takže kam by viedlo namontovanie aerodynamických tunerských doplnkov pri rýchlostiach nad 300km/h ? Zhruba asi sem:
Let Mercedesa CLR na Le Mans 1999
Takže ako vidíte, automobilkám sa taktiež občas podaria dobré tuningy. Pre predstavu: - vypočítaný vztlak vo chvíli odlepenia vozidla od zeme bol vo všetkých prípadoch cez 2000kg. Teda zhruba raz toľko ako vážia auta a dosť na to, aby to hodilo „oktávku“ ako tenisovú loptičku. Môžeme potvrdiť, že v rýchlostiach nad 280km/h je vztlak vo vozidle pocitovo rozoznateľný. Tak ako vidíte, ani obrie krídlo na to nemalo vplyv – skôr k tomu ešte prispelo ako ukazuje nasledujúci obrázok pre zasvätených:
Čiže akonáhle sa predok auta začne dvíhať, dvíha sa viac a viac, až sa vozidlo prevracia obrátkou späť dozadu. Takže dnes sme sa trošku zamysleli nad karosériou ako takou, a dôvody prečo zo Scénica neprerobíme super beštiu, ani MHC umiestneným na piatych dverách, ani náfuky na streche.
A tým sme sa dostali k ďalšej tuningovej špecialite – čo najnižšiemu zadnému nárazníku. Najprv si vysvetlíme princíp difuzéra a potom snáď všetci pochopia, že zadný nárazník až na zem je ďalší z tuningových omylov.
Vzduch vstupuje medzi auto a vozovku, a nikdy sa nám nepodarí tomu zabrániť. Ani supercool urobeným tuning-nárazníkom. Vzduch pod autom zrýchli svoje prúdenie a zníži svoj tlak. Aby sa nám nehromadil pod zadnú časť vozidla, musíme mu umožniť odtok. A to nedosiahneme tým, že tam dáme nárazník až na zem!!! Naopak, to musíme otvoriť !!!
Zvislo-rovné výčnelky majú za úlohu zabrániť zmiešaniu vzduchových prúdov s rozlíšnymi relativnými rýchlostiami a tlakmi (rýchlosť vzduchu pod autom sa líši odpredu dozadu, ale i od stredu do strán).
Difúzor tým, že akonáhle otvorí vzduch pod vozidlom, voľný priestor funguje ako pumpa, ktorá vysáva vzduch pod autom a zároveň mu umožňuje spomaliť na rýchlosť ako má vzduch za vozidlom. Tým znižuje aerodynamický odpor vozidla a zlepšuje jeho prítlak na vozovke. Takže pokiaľ pretiahnete zadný nárazník až na zem – urobili ste blbosť, ako keď zakryjete sanie vzduchu do motora. To, že je to vlastne dobrá vec, ukazuje i zadok Enza na nasledujúcom obrázku.















